Život Prešova
online
online
M. Thatcherovú zvolili pred 50 rokmi na čelo Konzervatívnej strany
11.02.2025 Celý región
Grantham/Bratislava 11. februára (TASR) - Stala sa prvou premiérkou v dejinách Spojeného kráľovstva. Barónka Margaret Thatcherová bola symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "železná lady". Viac ako jedenásťročné obdobie jej vládnutia (1979 - 1990) sa označuje za zlatú éru Británie druhej polovice 20. storočia. Jej ekonomická politika vošla do dejín pod názvom ´thatcherizmus´.
V utorok 11. februára uplynie 50 rokov odvtedy, kedy ju zvolili za líderku Konzervatívnej strany. Prvýkrát sa na čelo strany postavila žena - budúca premiérka.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Strednú školu ukončila v rodnom meste odkiaľ zamierila v roku 1943 do Oxfordu na univerzitu, na ktorej ukončila v roku 1947 štúdium chémie. V roku 1951 sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera, o dva roky neskôr sa im narodili dvojičky - Mark a Carol.
V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 (sídlo premiéra) ju 11. februára 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Margaret Thatcherová sa stala vôbec prvou ženou, ktorá viedla politickú stranu a pôsobila ako líderka opozície v Dolnej snemovni.
Na čelo vlády sa postavila prvýkrát po vyhratých voľbách 4. mája 1979. Voľby vyhrala celkove trikrát a v úrade bola nepretržite do 28. novembra 1990. Počas svojho funkčného obdobia pretvorila takmer každý aspekt britskej politiky - oživila ekonomiku, tvrdo presadzovala ekonomický liberalizmus a obmedzovanie migrácie, rovnako aj vplyv odborov, zreformovala zastarané inštitúcie a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne.
V období, keď zasadla do premiérskeho kresla, Spojené kráľovstvo zmietala hlboká ekonomická kríza, štrajky a dvojciferná inflácia. Jej vláda neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Zoškrtala výdavky štátneho rozpočtu, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Dôkazom jej úzkostlivého šetrenia verejných financií je odtajnený archívny dokument, v ktorom sú náklady na renováciu jej londýnskej rezidencie na Downing Street 10 vyčíslené na 1836 libier. Premiérka sa vtedy rozhodla sama si zaplatiť aj žehliacu dosku a z peňazí daňových poplatníkov ušetrila 19 libier. A keď videla účet na 209 libier za nové taniere, vyhlásila, že "by mohla používať svoj vlastný riad".
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa prvýkrát verejne vyjadrila k zahraničnej politike. "Jej osobným vstupom do brán studenej vojny bol prejav z 19. januára 1976, v ktorom ostro, ba až zničujúco zaútočila na Sovietsky zväz. Odpoveď na jej prejav vyšla v novinách Krasnaja zvezda, kde ju nazvali ´železná lady´," napísal Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry. Prezývka sa jej vraj celkom páčila a časom zľudovela.
Víťazná vojna o Falklandské ostrovy, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína, výrazne prispela k opätovnému volebnému víťazstvu Thatcherovej v roku 1983 a ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať aj v poradí tretie voľby. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a v školstve narážali na tvrdý odpor, navyše sa proti nej sformovala vo vedení strany opozícia.
Rezignáciu na post líderky Konzervatívnej strany a premiérky oznámila Margaret Thatecherová 22. novembra 1990. O šesť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany John Major, ktorý zaujal aj post britského premiéra. Po lordovi z Liverpoolu Robertovi Banksovi Jenkinsonovi (vo funkcii v rokoch 1812 - 1827) a lordovi Northovi (vo funkcii v rokoch 1770 - 1782) bola tretím najdlhšie úradujúcim šéfom britskej exekutívy v dejinách Spojeného kráľovstva.
Margaret Thatcherová komunistické Československo nikdy nenavštívila. Stalo sa tak až 16. - 18. septembra 1990, kedy zavítala do Prahy aj Bratislavy. Dva mesiace potom podala demisiu.
Z Dolnej snemovne odišla v roku 1992. V tom istom roku bola povýšená do do doživotného šľachtického stavu, získala titul barónka Thatcherová z Kestevenu a členstvo v Snemovni lordov.
Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch minulého storočia sa utiahla do ústrania. Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov.
V utorok 11. februára uplynie 50 rokov odvtedy, kedy ju zvolili za líderku Konzervatívnej strany. Prvýkrát sa na čelo strany postavila žena - budúca premiérka.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Strednú školu ukončila v rodnom meste odkiaľ zamierila v roku 1943 do Oxfordu na univerzitu, na ktorej ukončila v roku 1947 štúdium chémie. V roku 1951 sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera, o dva roky neskôr sa im narodili dvojičky - Mark a Carol.
V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 (sídlo premiéra) ju 11. februára 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Margaret Thatcherová sa stala vôbec prvou ženou, ktorá viedla politickú stranu a pôsobila ako líderka opozície v Dolnej snemovni.
Na čelo vlády sa postavila prvýkrát po vyhratých voľbách 4. mája 1979. Voľby vyhrala celkove trikrát a v úrade bola nepretržite do 28. novembra 1990. Počas svojho funkčného obdobia pretvorila takmer každý aspekt britskej politiky - oživila ekonomiku, tvrdo presadzovala ekonomický liberalizmus a obmedzovanie migrácie, rovnako aj vplyv odborov, zreformovala zastarané inštitúcie a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne.
V období, keď zasadla do premiérskeho kresla, Spojené kráľovstvo zmietala hlboká ekonomická kríza, štrajky a dvojciferná inflácia. Jej vláda neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Zoškrtala výdavky štátneho rozpočtu, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Dôkazom jej úzkostlivého šetrenia verejných financií je odtajnený archívny dokument, v ktorom sú náklady na renováciu jej londýnskej rezidencie na Downing Street 10 vyčíslené na 1836 libier. Premiérka sa vtedy rozhodla sama si zaplatiť aj žehliacu dosku a z peňazí daňových poplatníkov ušetrila 19 libier. A keď videla účet na 209 libier za nové taniere, vyhlásila, že "by mohla používať svoj vlastný riad".
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa prvýkrát verejne vyjadrila k zahraničnej politike. "Jej osobným vstupom do brán studenej vojny bol prejav z 19. januára 1976, v ktorom ostro, ba až zničujúco zaútočila na Sovietsky zväz. Odpoveď na jej prejav vyšla v novinách Krasnaja zvezda, kde ju nazvali ´železná lady´," napísal Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry. Prezývka sa jej vraj celkom páčila a časom zľudovela.
Víťazná vojna o Falklandské ostrovy, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína, výrazne prispela k opätovnému volebnému víťazstvu Thatcherovej v roku 1983 a ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať aj v poradí tretie voľby. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a v školstve narážali na tvrdý odpor, navyše sa proti nej sformovala vo vedení strany opozícia.
Rezignáciu na post líderky Konzervatívnej strany a premiérky oznámila Margaret Thatecherová 22. novembra 1990. O šesť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany John Major, ktorý zaujal aj post britského premiéra. Po lordovi z Liverpoolu Robertovi Banksovi Jenkinsonovi (vo funkcii v rokoch 1812 - 1827) a lordovi Northovi (vo funkcii v rokoch 1770 - 1782) bola tretím najdlhšie úradujúcim šéfom britskej exekutívy v dejinách Spojeného kráľovstva.
Margaret Thatcherová komunistické Československo nikdy nenavštívila. Stalo sa tak až 16. - 18. septembra 1990, kedy zavítala do Prahy aj Bratislavy. Dva mesiace potom podala demisiu.
Z Dolnej snemovne odišla v roku 1992. V tom istom roku bola povýšená do do doživotného šľachtického stavu, získala titul barónka Thatcherová z Kestevenu a členstvo v Snemovni lordov.
Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch minulého storočia sa utiahla do ústrania. Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
